V pôvodnom článku sa zmieňujete o tom, že ste študent fyziky. Vzhľadom na časový odstup ste už zrejme absolventom. Ako fyzik by ste teda mali vedieť odpovedať na tieto otázky:
1. Jadrová energetika je technicky pokročilejšia oproti klasickým zdrojom energie len druhom zdroja, ktorý však produkuje teplo ponímané ako najmenej ušlachtilá forma energia. Teplo sa ďalej klasicky mení napr. na el. energiu pri nízkej účinnosti (cca 30 %), čo je v súlade s termodynamickými zákonitosťami vzťahovanými v podstate na Carnotov cyklus. Je vám známe, žeby sa termodynamika zaoberala riešením otázky, či sú principiálne možné aj iné spôsoby premeny tepla na mechanickú prácu? Tieto iné princípy môžu mať podstatne vyššiu účinnosť premeny tepla na ušľachtilejšiu formu energiu, preto je to veľmi dôležitá otázka.
2. V krátkosti sa zmieňujete o "vodíkovej ekonomike" využiteľnej predovšetkým v doprave. Čo by malo podľa vás byť zdrojom energie pre produkciu vodíka (pochopiteľne nie transformingom zemného plynu, teda najskôr vodíka pôvodom z elektrolýzy vody)?

1) Účinnost se zvyšuje se zvyšující se teplotou teplonosiče. Vysokoteplotní s teplotou okolo 700°C, či plánované velmivysokoteplotní reaktory s teplotami kolem 1000°C mají účinnosti vyšší.

2) Nejlepším řešením vodíkové ekonomiky je termochemický rozklad vody, ke kterému je potřeba teplot opět okolo 850°C, proto se jako vhodné jeví velmivysokoteplotní reaktory.

Dobrý den

chtel bych se zeptat na cenu Teplonosi
e T-14 23mm.

Děkuji Hopjan

Zdravim a dekuji za ohlas. 1) Ano, jaderna energetija je "pouze" novy ohen - produkuje jaderne teplo, ktere je pote premenovano na uzitecnou praci pomoci tepelneho stroje. Jeho ucinnost je tedy limitovana zakony termodynamiky.

Neni mi zname, ze by termodynamika prisla s resenimy s ucinnosti vyssi nez Carnotuv cyklus. Zvlaste mi neni znama existence stroje narusujici pravidla statisticke fyziky, zejmena druhy temodynamicky zakon, jestli Vam spravne rozumim :-)

2) Ohledne dopravy, z pohledu roku 2007 mi pripada daleko pravdepodobnejsi prime vyuziti elektricke energie v bateriich nez vodikova ekonomika.

Elektrolyza je jeden z nejmene efektivnich zpusobu promeny energie na vodik. Co takto vysokoteplotna pyrolyza vody na katalyzatorech s vyuzitim vysocepotencialniho tepla z modernich reaktoru noveho typu ?

Produkcia vodíka elektrolýzou vody (nie je problém) vyriešená do dôsledkov (je veľký problém) by úplne zmenila význam napr. veterných elektrární, ktoré pre svoju nevyspytateľnosť produkcie el. prúdu často preťažujú prenosové sústavy. Pod vyriešením problémov "vodíkovej ekonomiky" do dôsledkov treba rozumieť predovšetkým riešenie ekonomického skvapalňovania vodíka, čo je energeticky veľmi náročné a preto v prevažnej väčšine prípadov nezmyselné. Z hľadiska tohto problému je situácia s vodíkom z vysokoteplotnej pyrolýzy vody presne tá istá - inými slovami, nezáleží na spôsobe produkcie vodíka, ale na ďalšom postupe pri masovom využívaní vodíka v technike, napr. v spomenutej doprave. Keby neexistoval tento problém, neexistoval by rozdiel v cene el. prúdu v zásislosti od dennej doby, pretože nočný prúd by sa mohol využívať napr. na spomenutú výrobu vodíka a nie na nezmyselné svetelné reklamy alebo (takmer) bezvýznamné osvetľovanie verejných priestranstiev v noci - a to dnes, v čase nadchádzajúcej globálnej energetickej krízy! Keďže však taký spôsob (s výnimkou možností pacyklového stroja) neexistuje, nočný prúd s uvedením využitím je takmer bezcenný, ale tepelné - ale i moderné jadrové elektrárne! - ho musia produkovať z technologických dôvodov. Ak však uvažovaný spôsob skvapalňovania vodíka predbežne neexistuje, je zbytočné zmieňovať sa v článku o - hypotetických (v takomto nazeraní) - možnostiach využitia vodíka.

Elektrolyza sice neni zavratne efektivni, ale je to overena funkcni technologie. Problem s pyrolyzou vody je nutnost vysoke teplota, asi 2500C. Navrhovane sirovo-jodove cykly jeste nejsou pripravene, nedari se zcela extrahovat jod zpatky z cyklu, coz je nutne pro prymyslove zpracovani.

Nicmene jak pisete vyssich teplotach je potrebna elektricka energie na elektrolyzu nizsi a s vhodnym katalyzatorem se muze jednat o konkurenceschopnou technologii. Ovsem jak jsem psal vyse, budoucnosti vidim spise v bateriich.

Elektrolýza vody je z technického hľadiska najjednoduchší spôsob produkcie vodíka. Teoreticky stačí rozkladné napätie 1 V, kvôli polarizácii elektród sa však používa napätie 2 V. Situácia nie je komplikovaná vysokými teplotami, chemický vplyv elektrolytu nie je nijako výnimočný. Elektrolyzér je teda technicky "kompatibilný" napr. s veternou elektrárňou priamo na mieste a môže akumulovať vodík bez ohľadu na okamžitý výkon veternej elektrárne. Zásadný problém je manipulácia s vyprodukovaným vodíkom, ak by nemal byť skvapalnený. To je problém aj pre produkciu vodíka pyrolýzou. Priamej odpovedi na problém ste sa vyhli.
Podobne je to s vašou odpoveďou - unikajúcou smerom k akumulátorom.
Čiže technická použiteľnosť navrhovaných riešení v obidvoch prípadoch značne problematická. Budúci rozvoj technickej civilizácie nemožno zaručiť podobne otáznymi riešeniami.

Z pohledu roku 2007 mi vodikova ekonomika nepripada jako atraktivni reseni. Zejmena proto, ze v doprave - zasadni hypoteticke budouci aplikaci vodiku - je patrne baterie efektivnejsi reseni, ktere uz existuje, je bezpecne, ozkousene atd.

Zde pocitaji se 70% ucinnosti elektrolyzy a presto vychazi lepe baterie: http://www.teslamotors.com/display_data/twentyfirs tcenturycar.pdf

Pokud chcete presnejsi odpoved, polozte jasnejsi otazku :)

Dobry den,
clanek "Potřebovala ČR Temelín" nenapsal p. Tyc ale p. Zronek. Pekny clanek, dekuji.

Dekuji za reakci a korekci, opravil jsem to v clanku.

http://www.osel.cz/index.php?clanek=2656

Preštudoval som si ten článok so záverom, že sa jedná o obyčajný humbug. Hliník veľmi dobre reaguje s vodným roztokom hydroxidu sodného, pričom vzniká hlinitan sodný a vodík z vody. Celý ten "energetický zázrak" spočíva v "znehodnotení" hliníka do formy nevýhodnej chemickej zlúčeniny. Hliník je kov so značne vysokým záporným elektropotenciálom (- 1,67 V) a to ho stavia do pozície kovu s najväčšou energetickou náročnosťou na jeho výrobu. Galium je drahé, hydroxid sodný je podstatne lacnejší. Spätne redukovať hlinitan sodný na oxid hlinitý a hliník je veľmi komplikované a drahé.
Ja vám "z voleja" navrhnem podobný spôsob, ktorým som sa pomerne dlho zaoberal a došiel som k praktickým výsledkom. Pomocou striedavého el. prúdu dokážem vo vhodnom elektrolyte "znehodnocovať" železný šrot na oxidy železa a vodík. K oxidácii železa dochádza kyslíkom z vody a vodík sa uvolňuje na iné použitie. Z oxidov železa možno železo spätne redukovať podstatne jednoduchšie a lacnejšie. Aj tam však treba vysokú pec, uhlie, troskotvorné prísady atď. Takže sumárom: vhodnými chemickými dejmi uvoľníme určitú chemickú energiu, vhodnú na využitie, je to však zaplatené vznikom zlúčeniny, na ktorej "recykláciu" treba (vrátane sprievodných strát) ešte viac energie ako sme získali.
Doporučujem neoddávať sa ružovým snom.

Z Osla:



Asi nestačí

Ccecil 21.05.2007 v 12:04



V NaOH se vytvoří na povrchu krusta, která další reakce tlumí. Reakce je silně exotermická a vše má tendenci se "převařit". Rád bych věděl, jak to s Ga vyřešili...

Pokud článek správně chápu

pavelm 21.05.2007 v 12:11



Pokud článek správně chápu, tak to galium je tam proto, aby zabránilo vytvoření zoxidované vrstvy a tedy zastavení reakce s vodou.

Hliníkový prášok

František 21.05.2007 v 13:10



Ak sa bude do roztoku NaOH sypať dostatočne jemný hliníkový prášok, žiadna krusta nevznikne. Táto úprava hliníka predstavuje obdobu jeho "úpravyô gáliom. Okrem toho, so zastavením dávkovania hliníka ustane aj produkcia vodíka.

Sypej si to

Colombo 21.05.2007 v 15:34



za jízdy do motoru. Ja sem rad že jedu.

Františku mýlíš se

Ccecil 21.05.2007 v 20:14



Docela dost praktického o téhle reakci vím. Pokud budeš sypat hliníkový prach, reakce nepoběží, protože se nejprve musí porušit povrchová vrstva Al2O3 na prachových částečkách a to se nestane. Budeš mít směs, která pak se zpožděním zreaguje. Může to proběhnout expozivně, nebo vůbec, v závislosti na velikosti částic.
Samotná reakce se s např plátkovým Al dost těžko startuje. Jakmile ale neběhne, zase se blbě reguluje. A ten problém s krustou vůbec není nezajímavý, protože díky ní může dojít k nepříjemnému lokálnímu přehřátí a utajenému varu.

Na výrobu vodíku z hliníku a vody stačí malá příměs rtuti (HgCl2). Problém je její toxicita. Poměrně snadno se také uvolňuje vodík při jeho galvanickém spojení s ušlechtilejším kovem v chloridovém prostředí.

Je zaujímavé, ako sa niekto vie "elegantne" vyhnúť podstate veci. Keď som písal o "vodíkovej ekonomike", mal som tým na mysli použitie (už "hotového" a skvapalneného) vodíka v doprave. Dôraz som kládol na energetický problém so skvapalňovaním vodíka. O tom nikto ani nemukol. Keď som poukázal, že vodík - pôvodom z vody - možno produkovať aj inými, zrejme lacnejšími chemickými reakciami ako pri použití galia a uviedol som ako príklad hliník, prišla námietka o kruste. Krusta vzniká pri danej reakcii na povrchu "kusového" hliníka, preto možno námietku považovať za vecne správnu, pretože ja som neupresnil úpravu hliníka pre dané použitie. Keď som však spomenul hliníkový prášok - a stále to platí v medziach veľkoprodukcie vodíka na ďalšie použitie (napr. v doprave), chytrák "posunul význam" mojej myšlienky na "sypanie prášku do motora". S takým nemá význam sa baviť. Poznámka, že by zrnká hliníka mohli byť zoxidované a to by mohlo komplikovať reakciu pri produkcii vodíka, má určité opodstatnenie, ale opäť sa tu jedná o "posun myslenia". Ak som uvažoval o použití práškového hliníka pri veľkoprodukcii vodíka pomocou danej reakcie, nie je ťažké predpokladať, že práškový hliník by vznikal drobením kusového hliníka v inertnej atmosfére (stačil by zrejme dusík), aby sa predišlo uvedenému problému, lebo inak by to nemalo zmysel. Na príklad oxidácie železa, čo je technologicky podstatne jednoduchšia reakcia, nepadlo ani slovo komentára, lebo tam zrejme žiaden chytrák nie je "doma". Predosielam, že aj v prípade železa existuje problém - spomenutá reakcia musí prebiehať nepretržite, inak sa na povrchu šrotového železa "zafixuje" vrstvička elektricky nevodivého FeO a bol by problém s opätovným naštartovaním reakcie. Reakcie je, okrem toho, že produkuje vodík, silno exotermická a hodila by sa na uplatnenie v teplárenstve, dokonca by vyhovovalo aj okamžité spaľovanie vodíka (tiež silno exotermická reakcia) - tentoraz s využitím atmosferického kyslíka.
Záverom sa pýtam: O čo tu ide poniektorým chytrákom? - Rozumne debatovať o téme alebo za každú cenu (nekorektne) machrovať svojimi vedomosťami?

Ještě mi není jasné, jak byste řešil dávkování.

Kapalinu lze celkem dobře ovládat - pomalu budu kapat vodu na hlinik s galiem. Dokud témeř celý hliník nezreaguje.

Jak byste řešil přisypávání velmi jemného prášku hliníku do vody?

Mohlo by sa to diať napr. pomôcou zmiešavacej dýzy. Stále mám na zreteli veľkoprodukciu vodíka a až následné využitie tohto vodíka za iným účelom (napr. v doprave; pritom problém jeho skvapalňovania zostáva - ale to nie je môj problém, ale autora pôvodného článku), takže vhodné konštrukčné riešenie zariadenia na zmiešavanie by sa určite dalo nájsť. Vodu i Al-prášok by mohol uvádzať do pohybu aj onen vodík, aby tu zas nebol problém oddeľovania vzniknutého vodíka od inertného plynného média chrániaceho hliníkové čiastočky pred oxidáciou (spomenul som dusík). Ináč, toto naozaj nie je moja srdcová záležitosť. Iba som reagoval (a myslím, že dosť rozumne) na predloženú myšlienku. Doteraz som napr. nereagoval na návrh uprednostniť v doprave elektrický pohon pomocou aukumulátorov. Áno, zdá sa to lákavé riešenie. Ale v konečnom dôsledku tu znova "straší" podobná otázka ako pri použití vodíka - odkiaľ zoberieme energiu na jeho výrobu - odkiaľ zoberieme už "hotovú" elektrickú energiu, kde je ten zdroj? Odpoviete napr.: z jadrovej elektrárne. Môže byť. Ale je tu opäť problém - JE produkuje el. energiu s účinnosťou cca 20 % a táto energia sa dá využiť na pohon automobilu s účinnosťou cca 80 %. Takže celkovo by sa týmto spôsobom využívala pôvodná energia jadra s účinnosťou 16 %. Je to vhodné riešenie na výzvy nadchádzajúcej globálnej energetickej krízy? Okrem toho, akumulátory by zvládli svoju úlohu v osobnom automobile, ale ako by to bolo s elektropohonom kamiónov a rôznej špeciálnej ťažkej samohybnej techniky, vrátane armádnej techniky?

Proto přišli s galiem.
Otázka je, jestli to má budoucnost.
Mě se furt jako daleko jednodušší a životaschopnější jeví li-ion/pol baterie.

Našel se novej zdroj. Bionafta z vepřovýho sádla, poslední hit polských zemědělců:-)
http://automix.centrum.cz/iso//magaz in/clanek.phtml?id=9798

Nemažte mi to pořád. Myslím, že kvalita geotermálních elektráren je dnes někde jinde. b/b, http://www.jakbydlet.cz/clanek/481_geotermalni-vrt y-jodobromove--lazne-geotermalni-elektrarna.aspx
atom, to je technologie 70 - tých let.

Bodejť by to nemazali, když to vede na článek o ručních pracích.
Jako by nestačil ten anglický SPAM...